FAQ

Konzultácia a následné zastúpenie advokátom Vám zabezpečí vyššiu pravdepodobnosť na úspešnú ochranu/uplatnenie Vašich práv a nárokov. Advokát Vám môže priblížiť aj alternatívne možnosti riešenia Vašich problémov, na ktoré by ste bez advokáta neprišli, ale by boli v neskoršom čase už neuplatniteľné. Zastávame názor, že predchádzanie problémov je efektívnejšie a výhodnejšie ako ich následne riešenie.

V prípade absencie samostatnej dohody medzi klientom a advokátom cenu právnych služieb upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Odmena advokáta je však vždy vecou dohody medzi advokátom poskytujúcim služby a klientom. Každý prípad má svoje špecifiká a spôsob výpočtu odmeny je rozdielny pri vypracovaní kúpnej zmluvy a pri zastupovaní v trestnom konaní, alebo pri poskytovaní konzultácie. Neváhajte sa na nás obrátiť s požiadavkou na predloženie cenovej ponuky.

Dôvera medzi advokátom a klientom je základným kameňom pri poskytovaní právnych služieb advokátmi. V prípade absencie takejto dôvery riadne zastupovanie ani nie je možné. V zmysle zákona o advokácii je advokát povinný zachovávať mlčanlivosť v súvislosti s výkonom advokácie pri poskytovaní právnych služieb. Advokát má povinnosť mlčanlivosti aj po skočení zastúpenia. So zreteľom na uvedené skutočnosti, môžeme povedať, že advokátovi môžete dôverovať. Dôvera v advokáta je v konečnom dôsledku dôležitá aj pre správne posúdenie konkrétneho problému. Naša advokátska kancelária si zakladá na absolútnej dôvere medzi klientmi a naším tímom.

Slovenský právny poriadok pozná inštitút rozvodu manželstva, ako jeden zo spôsobov definitívneho ukončenia manželstva za života oboch manželov. Zákon o rodine definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených v tomto zákone. Tak ako pri vzniku manželstva sa kladie dôraz na dobrovoľnosť a slobodu rozhodnutia vstupu do tohto zväzku, existuje aj zákonná možnosť ukončiť tento zväzok.

Častokrát sa v praxi stáva, že nenastane súlad, resp. vzájomná dohoda medzi manželmi na ukončení manželstva. Táto skutočnosť nebráni tomu, aby jeden z manželov podal návrh na rozvod manželstva. Súd však podaním takéhoto návrhu nie je viazaný, čo znamená, že podanie návrhu na rozvod manželstva nutne neznamená, že k zániku manželstva dôjde v každom jednom prípade. Súd je pri posudzovaní takého návrhu viazaný tzv. hmotnoprávnymi predpokladmi rozvodu manželstva, a to:

• či vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel,
• či od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Až po zvážení a naplnení (prípadne nenaplnení) týchto hmotnoprávnych predpokladov vydá súd rozhodnutie, ktoré však nemusí byť v súlade s vôľou manželov, a teda môže nastať aj situácia, kedy súd manželstvo nerozvedie, a to aj keď sa na rozvode manželia dohodli. Rozvod je o to komplikovanejší, ak z manželstva pochádzajú neplnoleté deti. Neváhajte sa obrátiť na našu kanceláriu, ktorá Vám poskytne komplexné služby v tejto oblasti.

Dokumenty, ktoré sú potrebné na založenie spoločnosti s ručením obmedzeným sú potrebné špecifikované v osobitnom právnom predpise upravujúcom náležitosti nutné na dodržanie v obchodnom registri, pričom sa jedná najmä o:

• spoločenská zmluva alebo zakladateľská listina,
• stanovy, ak boli prijaté,
• listina, ktorou sa preukazuje podnikateľské oprávnenie na vykonávanie činnosti, ktorá sa má do obchodného registra zapísať ako predmet podnikania,
• písomné vyhlásenie správcu vkladu podľa osobitného zákona a ďalšie.

Naša advokátska kancelária Vám zabezpečí prípravu týchto dokumentov podľa Vašich požiadaviek na mieru, vrátane zastupovanie pred obchodným registrom.

Zákon o rodine v súvislosti s výživným používa len jeden pojem, a to „dieťa“, ktorý v sebe zastrešuje oba pojmy – maloleté aj plnoleté dieťa. Táto vyživovacia povinnosť trvá až dovtedy, pokiaľ nie je dieťa schopné samo sa živiť.

Avšak, o výške výživného rozhoduje súd len na návrh, tak ako to upravuje Zákon o rodine. V prípade podanie takéhoto návrhu je aktívne legitimované plnoleté dieťa, to znamená, že návrh podáva priamo plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť.

Výpoveď zo strany zamestnávateľa prichádza do úvahy len z dôvodov, ktoré ustanovuje Zákonník práce – napr. ak sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, porušenie pracovnej disciplíny a pod. Vo Vašom prípade ste v ochrannej dobe, čo znamená, že zamestnávateľ Vám nesmie počas tejto doby dať výpoveď. Ochranná doba závisí aj od toho, či ste ako zamestnankyňa písomne o tehotenstve informovala svojho zamestnávateľa (predložením lekárskeho potvrdenia o tehotenstve). Predložením sa od tohto momentu stávate tehotnou zamestnankyňou a začína Vám plynúť ochranná doba. Tento zákaz výpovede tehotnej zamestnankyni sa vzťahuje len na pracovný pomer, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy. Ak zamestnankyňa vykonáva práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nie je v súvislosti chránená pred výpovednou dobou. To platí aj v prípade, ak je zamestnankyňa v skúšobnej dobe, zamestnávateľ je oprávnený s ňou skončiť pracovný pomer aj v prípade, že ho o tehotenstve písomne informovala.

V tomto prípade ide o dôležitú osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca - §141 ods.1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci z tohto dôvodu na čas, po ktorý bude trvať uvedená prekážka v práci. Zamestnávateľ za tento čas neposkytuje náhradu mzdy, ale zamestnanec má po splnení podmienok nárok na nemocenské resp. ošetrovné.

Zákonník práce ustanovuje možnosť zamestnávateľa prikázať prácu z domu zamestnanca, ak ide o činnosť, u ktorej je to možné, a ak práca na pracovisku nie je možná, nevyhnutná, prípadne je riziková z dôvodu prevencie šírenia prenosnej choroby a zamestnanec takýto výkon práce z domácnosti prípadne bezdôvodne odmieta (dohoda strán nie je týmto ustanovením vylúčená). Možnosť prikázať prácu z domu by nemala byť úplne svojvoľná, ale zamestnávateľ by mal vychádzať z rizík, ktoré sú spojené s výkonom práce kolektívu na pracovisku, resp. s prítomnosťou niektorých zamestnancov na pracovisku.

Dôležité je, aby zamestnanec mal technické vybavenie pre prácu z domu. Zákonník práce síce priamo nevyžaduje, aby zamestnávateľ zamestnancovi takéto technické vybavenie poskytol, avšak z iných ustanovení Zákonníka práce možno odvodiť, že za technické vybavenie na výkon práce zodpovedá zamestnávateľ, resp. že náklady práce nemožno prenášať na zamestnanca. Tu je ale potrebné poznamenať, že ak má zamestnanec doma svoj vlastný počítač a má doma pripojenie na internet a postačuje to na výkon práce, v tomto prípade sa možno domnievať, že zamestnanec nemôže výkon práce z domu odmietnuť.

V prípade potreby si neváhajte u nás objednať konzultáciu, kde Vám vieme poskytnúť komplexnejšie odpovede na Vaše otázky pri zohľadnení všetkých špecifík Vašej situácie.